Domáci chlieb
Chlieb je vraj jediné jedlo, ktoré sa nám nikdy nepreje. Ľudstvo ho pozná už tisícročia, ale v posledných rokoch mám pocit, že tie výrobky priemyselných pekární nepoznávam. Nemá to chuť, nemá to vôňu, nemá to žiadne výživné látky, len na tri riadky zoznam prísad. Našťastie ešte sú ľudia, ktorí vedia chlieb upiecť.
A tým nemyslím moderné emancipované ženy, ktoré cestou z práce kúpia chlebovú zmes s rovnakým obsahom éčiek, ako majú tie kupované hotové chleby, ktorú nasypú do elektrickej pekárničky, aby ráno po zobudení mali na stole čerstvý chlieb. Taký si môžu strčiť tam, kde po pár hodinách aj tak bude. Sú ženy, ktoré chlieb upečú len z múky, múky a soli.
Avšak máloktorá šikovná pekárka svoje chleby aj vyfotí. Škoda. Sem tam sa objaví na internete článok o pečení chleba, ale chcelo by to nejaký obrázok. Ako ilustračný obrázok, ako by doma pečený chlieb bez mendelejevovej periodickej tabuľky chemických prvkov mohol vyzerať, by mohla poslúžiť táto snímka.
